Slováci sa boja straty súkromia. Chcú hotovosť, hoci prichádza digitálne euro

Podľa Petra Ivanku, experta na digitálne bankovníctvo spoločnosti Softec, by mala byť spoločná európska digitálna mena stabilnejšia než kryptomeny.

Na druhú stranu, či ju ľudia prijmú, bude závisieť aj od toho, ako sa centrálna banka postaví k obavám verejnosti zo straty súkromia. „Riešením by mohlo byť zavedenie limitu, do ktorého by boli platby anonymné a nad ktorý už nie,“ mieni expert na digitálne bankovníctvo.

Čo vlastne digitálna mena znamená a ako sa líši od kryptomien? Akú úlohu v zavádzaní spoločnej digitálnej meny zohrajú komerčné banky a v čom si ponechajú svoju neohrozenú pozíciu na trhu? A prečo je predpoklad, že zavedenie digitálneho eura by mohlo zrýchliť platobný styk?

Nahradí hotovosť?

V akej fáze je dnes digitálne euro na legislatívnej úrovni? Dochádza k nejakému posunu?

Na konci júna bol predstavený legislatívny návrh. V októbri by malo byť jasné, ako bude digitálne euro vyzerať. O návrhu by mala rokovať Rada guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB). Sme teda v pilotnej fáze formovania konceptu.

Čo už dnes vieme? Akú formu by malo digitálne euro mať?

V tejto chvíli sú to len všeobecné formulácie. Skloňuje sa v nich, že digitálne euro by malo byť dostupné pre širokú verejnosť. Možno až s výnimkou malých prevádzok by ním malo byť možné platiť všade. ECB však deklaruje aj dôležitosť zachovania hotovosti, čo je dôležité. Ľudia by teda mali mať právo na hotovosť.

Reagujú tým európske inštitúcie na obavy, že digitálne euro by malo nahradiť hotovosť?

Áno. Keď si ECB robila prieskum o postoji ľudí k spoločnej digitálnej mene, najviac sa skloňovali obavy zo straty súkromia. A je to zároveň aj reakcia na rôzne legislatívne iniciatívy, napríklad v Rakúsku alebo na Slovensku, ktorých cieľom je zachovať právo na hotovosť.

Nesmerujeme teda k zániku hotovosti, čoho sa mnohí boja?

Myslím si, že nie. Ľudia už čiastočne začínajú byť presýtení digitalizáciou. Je to teda reakcia na ich obavy. No treba povedať aj to, že ľudia majú možno strach aj z toho, že zanikne takzvaná šedá ekonomika. Hoci by si podľa mňa aj v digitálnom priestore našli možnosti, ako do nej vstúpiť.

Vieme povedať, že digitálna mena nebude povinná?

To určite áno. Je formulovaná ako doplnok hotovosti, teda bude jej alternatívou. Zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by k nej mali byť ľudia nejakým spôsobom nútení.

Obavy zo straty súkromia

Obavy verejnosti pramenia z toho, že centrálna banka bude sledovať toky peňazí. Hrozí teda strata súkromia pri transakciách?

Na jednej strane sa v návrhu uvádza, že bude zachovaná bezpečnosť platieb a ochrana súkromia. Na druhej strane je tu ambícia bojovať proti praniu špinavých peňazí. Tieto dva koncepty idú proti sebe.

Keď chcete bojovať s praním špinavých peňazí, musíte sledovať platby, no na druhej strane je tu prísľub zabezpečenia súkromia. Takže vyhlásenia sú zatiaľ trochu schizofrenické. Riešením by mohlo byť zavedenie limitu, do ktorého by boli platby anonymné a nad ktorý už nie.

Sú teda obavy zo straty anonymity namieste?

Z môjho pohľadu zatiaľ áno. Neboli vyvrátené. No nevideli sme ešte detailnejší návrh fungovania meny. Je tu aspoň deklarácia práva na hotovosť. Viac sa dozvieme v októbri.

Aký je váš odhad?

Predpokladám, že ECB sa bude musieť s týmto problémom vysporiadať, ak bude chcieť dosiahnuť širokú akceptáciu meny verejnosťou. Ľudia by mali v opačnom prípade veľkú tendenciu na digitálne euro neprejsť.

Postavené na blockchaine

Ako bude systém fungovať po technologickej stránke?

Dosť často sa skloňuje blockchain v kombinácii s platobnými systémami ako TIPS (Target Instant Payment Settlement, služba určená pre spracovanie okamžitých platieb, pozn. red.), čo by mohlo byť zárukou anonymity.

Výhodou by bolo, ak by sa digitálne euro zavádzalo na novej infraštruktúre. Platobné systémy, ktoré dnes typicky používajú banky, sú staré možno 20 či 30 rokov. Implementácia nových technologických možností by tak zrýchlila platobný styk.

Na druhej strane, centrálne banky dnes nemajú potrebnú infraštruktúru, takže tu bude pravdepodobne potrebná spolupráca s komerčnými bankami.

Aké výhody oproti bezhotovostným platbám by digitálne euro mohlo priniesť?

Vďaka nemu by malo dôjsť k ďalšiemu rozšíreniu elektronických platieb. Mali by byť jednoduchšie a rýchlejšie. Hoci aj dnes je tu viacero možností, napríklad okamžité medzibankové platby, stále existujú rôzne prekážky, napríklad pri cezhraničných platbách.

Konkurencia tradičným bankám

Pomôže digitálne euro zaviesť bezhotovostné platby aj do prevádzok, ktoré ich dnes z rôznych dôvodov odmietajú?

V rámci tvorby legislatívy sa hovorí, že základné operácie s digitálnym eurom budú bezplatné. Pritom už aj dnes existujú riešenia, pri ktorých prevádzky nepotrebujú terminál. Obchodníci teda majú možnosti, ako pri nízkych poplatkoch akceptovať bezhotovostné platby.

No zavedenie digitálneho eura pravdepodobne prinesie ešte jednoduchší a lacnejší spôsob platieb v obchodoch.

Aký bude vzťah digitálneho eura ku kryptomenám?

Kryptomeny sú dnes decentralizované a nevieme, aké subjekty za nimi stoja. V prípade digitálnej európskej meny by to bolo naopak. Kryptomeny sú preto aj veľmi volatilné. Videli sme tu denné pohyby o desiatky percent. Digitálna podoba eura by mala ťažiť z výhody, že je garantovaná centrálnou bankou, takže bude stabilná.

Prinesie digitálne euro konkurenciu pre banky a ich biznis?

Áno, je to tak. Ak by digitálne euro naozaj prenieslo zodpovednosť za prevádzku digitálnej infraštruktúry na centrálnu banku, je otázka, čo zostane komerčným bankám. V takom prípade by došlo k centralizácii finančného styku, čo by do istej miery mohlo viesť k strate súkromia.

Na druhej strane, účet s digitálnym eurom by mal byť neúročený, takže tu nie je snaha motivovať ľudí k sporeniu na ňom. Cieľom je len umožniť platobný styk.

Autor článku: Peter Apolen, časopis Forbes
Zdroj: Analytik: Slováci sa boja straty súkromia. Chcú hotovosť, hoci prichádza digitálne euro – Forbes